​Päť dní v Kotore: priateľskí ľudia, priestranné lúky, mamutie jahody

Zastrčené medzi rustikálnymi horami na majestátnom zálive. Malé mestečko v Čiernej Hore Kotor je ohraničené opevnením, ktoré stavali tisíc rokov. Má pôsobivé staré centrum a lákavý trh s čerstvými potravinami. (Predstavte si jahody, ktoré vyzerajú ako tenisové loptičky!)

Cesta popri pobreží so starodávnym kostolom

Odchádzali sme z pobrežia Čiernej Hory pri Jadranskom mori a zatúlali sme sa do vnútrozemia. Jazdili sme okolo Kotorského zálivu. Tento záliv často označujú ako najjužnejší fjord v Európe, hoci to technicky nie je fjord, pretože nebol vyrezaný ľadovcom, ale riekou. Nevidel som ešte nórske fjordy naživo, ale počul som, že fjórdsky popis Kotorského zálivu je zaslúžený.

Keď sme jazdili po pobrežnej ceste, objavili sa pozoruhodné hory, početné dedinské drevené zvonice a slávny kostol Gospa od Škrpjela, ktorý je postavený na umelom ostrove neďaleko mesta Perast. Legenda hovorí, že námorníci vrhali kamene v tomto mieste zálivu vždy, keď sa vrátili z úspešnej plavby, čo viedlo k formácii ostrova. Obyvatelia Perastu stále pokračujú v tejto tradícii tým, že vždy v júli zahádžu ostrov novými obrovskými balvanmi.

V momente, keď sme po prvý raz prišli do Kotoru, panoráma nás neodvratne nútila pozerať smerom k skalnatým horám, ktoré sa práve začínali meniť do smaragdovo zelenej farby, ktorá signalizovala jarný návrat. Takisto som nemohol prestať pozerať na stuhu vertikálnych opevnení, ktoré obkľúčili Staré mesto Kotoru. Okamžite mi pripomenuli zmenšenú verziu Veľkého čínskeho múru. Neustále som civel, keď sme prechádzali mestom, na dláždené ulice starých mestských častí alebo na samotné Staré mesto, až kým sme došli do nášho útulného apartmánu.

Unikátnosť Kotora

Mesto má jedinečný výhodu v tom, že je súčasťou prírodného a kultúrneho historického dedičstva UNESCO. Hoci sa na celom svete nachádza približne 1 000 lokalít svetového dedičstva UNESCO, menej ako 30 z nich spĺňa kritériá pre prírodný i kultúrny význam zároveň.

História Kotora je fascinujúca, ale veľmi komplikovaná. Počas svojej bohatej histórie boli vazalmi alebo vo vojne s Rimanmi, Illyriánmi, Bulharmi, Republikou Ragusa (súčasný Dubrovník), Srbmi, Benátskou republikou, Ottomanmi, Habsburgovcami, Rusmi, Britmi, Rakúsko-Uhorskom a Juhosláviou. Čierna Hora, ako už možno viete, vyhlásila svoju nezávislosť až v roku 2006.

Kotorský trh

Každé ráno, ktoré sme strávili v Kotore, som šiel na trh s čerstvými produktmi, kde sa pulty preplnili figami, pomarančmi, olivami, divoko rastúcou zeleninou, podobnou špargli - kljuke, bacuľatými paradajkami a mamutími jahodami, ktoré boli veľké ako tenisové loptičky.

Okamžite som si obľúbil jedného predajcu. Mal veľmi príjemné vystupovanie a predával aj najlepšie jahody, moje obľúbené ovocie. Každé ráno som sa teda snažil pripraviť jedlo, pri ktorom som vychádzal z chorvátskej a čiernohorskej kuchyne. Jedli sme najmä kljuke, vajcia natvrdo a spomínané jahody. Geniálne raňajky.

Na kotorskom trhu nie sú len čerstvé ovocie a zelenina. Zistili sme to na druhý deň, keď sme s kamarátom Ďurom objavili duo otec-syn, ktorý majú domácu syráreň. Pritiahli nás obrovské kruhy domáceho syra a oni nám okamžite ponúkli veľké sústa domáceho syra ako vzorky - verzie s pridanými čučoriedkami, olivami alebo vlašskými orechmi, ako aj bežnejšie druhy. Dravidovci (otec aj syn s krstným menom Luka) vyrábajú syr už viac ako sto rokov a používajú starodávne klasické metódy produkcie, ktoré preferovali aj ich predkovia.

Ukazuje sa, že ich marketingové aktivity sú tiež starodávne. Keď sme sa Dravidovcov požiadali o vizitku, otec povedal, že nemá žiadnu, pretože by to bolo "príliš obchodné, príliš priemyselné" a ide o prístup, ktorému by jeho dedko veľmi odporoval . Tak sme sa so zmesou unikátnych syrov, ktoré plávali v našich žalúdkoch, sme sa vydali do nášho dočasného domova na raňajky. Kam naše oči pozreli, všade sme videli ponuky ďalších rodinných podnikov - sušené mango, brusnice, hrušky, orechy ... V záujme našich objemových línií je pravdepodobne lepšie, ak sa sem už nevrátime.

Mačky na každom okne

Keď sme kráčali po nepravidelne dláždených uliciach Kotoru, ktoré sú bohaté na zložito vyrezávané oblúky a balkóny z benátskeho obdobia a ako z drámy Rómeo a Júlia, stretli sme sa s nekonečným množstvom strašidelných mačiek. Niektoré z nich sedeli na miestach, ktoré boli oficiálne označené ako odpadkové zberné miesta, ale väčšina ležala na hrane okna druhého a vyššieho poschodia.

Pri pohľade von na kamenné schodisko pred oknami nášho apartmánu nás uchvátila čierna mačka, ktorú sme premenovali na Machuľu. Keď sme otvorili naše okná a pozreli sa na staré schody a lampový stĺp, Machuľa bola na vrchole stĺpa a pozerala na nás s očarujúcimi žltozelenými očami.

Rýchlo sme zistili, prečo mala Machuľa taký intenzívny pohľad. Susedia na ulici mu hodili veľkorysé plátky bologne a salámy. Tradíciu sme podržali aj my, keď sme naše morčacie mäso na obed trochu ochudobnili na porciu pre mačku. Keď sme videli ďalších takýchto dobrodincov v akcii, boli sme radi, že Machuľa a jej podobné budú aj naďalej v dobrých rukách.

Bohatá história, stojaci čas

Naše interakcie s ľuďmi z mesta boli rovnako zvláštne. Každý deň sme počuli, ako robotníci a archeológoviavyprázdňujú pôdu z lode starého kostola Franja Novog. Jedného dňa sa tamojší kolektív zastavil a pozval nás, aby sme sa pozreli do vnútra toho, o čom tvrdili, že je to tisíc rokov staré miesto. Príbehy o ich nálezoch vnútri vytvorili sieť a oživili históriu Kotora. Ukázalo sa, že pod kostolom našli približne 400 kostier.

Došli k záveru, že zvyšky pravdepodobne patrili obetiam morovej epidémie, ktorá postihla Kotor v roku 1572. Hlboko pod zemou našli aj náboženské zrúcaniny, ktoré predchádzali súčasnej starodávnej štruktúre. Predpokladali sme, že starší kostol sa pravdepodobne stal obeťou hlavných zemetrasení v Kotore v rokoch 1563 a 1667. Totižto aj v roku 1979 tu došlo k ničivému zemetraseniu. Robotníci a archeológovia tiež ilustrovali zložitosť regiónu a bývalej Juhoslávie. Spomenuli, že pochádzajú z Čiernej Hory, Srbska, Chorvátska a z Bosny a Hercegoviny. Jeden robotník sa dokonca predstavil ako Ludmil z Juhoslávie.

V Kotore sme strávili päť nádherných dní. Keď prišiel čas na rozlúčku, zažil som trochu sentimentálnu rozlúčku s Machuľou, ako aj s láskavými predajcami trhu, ktorí nám kývli hlavou, zamávali a zaželali všetko dobré na ďalšej ceste.

PS: Kotor je vzdialený približne 90 km od Dubrovníka, takže je obľúbenou destináciou na jednodňový výlet. Odhadujem však, že robiť by ste tam mali čo aj tak na desať dní. Z Dubrovníka sme šli do Herceg Novi, potom autobusom do Kotora. Cesta z Herceg Novi do Kotora trvala asi jednu hodinu.